Jedným z najčastejších pokušení, ktorého pôvodcom môže byť naše ja, svet alebo diabol, je rozbitie dôvery k Bohu a istoty v Ňom (porov. Flp 4, 1; 2 Sol 2, 15). Veľmi často sú to i samotní zlí duchovia, ktorí chcú prostredníctvom myšlienok rozbiť dôveru. Spomeňme si, ako diabol pokúšal Evu a chcel jej narušiť dôveru v to, čo jej povedal Boh. Hovoril jej: „Naozaj povedal Boh…?“ (porov. Gn 3, 1n.).
Proti tomuto pokušeniu existuje obrana. S rozhodnosťou a pevnosťou nesúhlasiť s pokušiteľskými myšlienkami rozbíjajúcimi dôveru. Pán Ježiš pri pokúšaní na púšti odpovedá diablovi rozhodne a jednoznačne: „Odíď, satan, lebo je napísané: ,Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.´“ (porov. Mt 4, 1-11).
Na inom mieste svätý apoštol Pavol hovorí: „A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom. Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní vás v každom dobrom diele a slove“ (2 Sol 2, 15-17).
Keď bude na nás doliehať pokušenie rozbitia dôvery k Bohu, jeho slovám a jeho Prozreteľnosti, vtedy sa môžeme brániť takto:
- Rozhodne a jednoznačne nesúhlasiť s pokušiteľskými myšlienkami a neprijímať ich. (Túto prax veľmi veľa využívali púštni otcovia a pustovníci.)
- Rozhodne a jednoznačne reagovať na pokušiteľské myšlienky Božím slovom, napríklad: Naozaj povedal Boh (porov. Gn 3,1); Stojte pevne v Pánovi (porov. Flp 4, 1) a i.
- Alebo jednoduchým povzdychom: Ježišu, dôverujem ti! Matka, dôverujem Ti!
Všetkým, ktorí budú čítať tieto riadky a chcú si zachovať dôveru Bohu a jeho slovu, udeľujem s láskou kňazské +.
Pán farár Ivan Barus
