V tento krásny dátum 13. 5. 2019 je liturgická spomienka na preblahoslavenú Pannu Máriu Fatimskú. Bolo to práve 13. 5. 1917, keď sa v portugalskej Fatime po prvýkrát na svahu Cova da Iria zjavila Panna Mária trom deťom: Hyacinte, Františkovi a Lucii.
Keď sa Lucia spýtala, odkiaľ prichádza, povedala jej, že prichádza z neba. Lucia sa spontánne opýtala: „Prídem aj ja do neba?“
Odpovedala jej: „Áno.“
„Aj Hyacinta?“
„Aj ona.“
„A František?“
„Aj on; ale bude sa musieť pomodliť ešte veľa ružencov.“
Lucia píše ďalej: „Tu som si spomenula na dve dievčatá, ktoré prednedávnom zomreli. Boli to moje priateľky a chodili sa k nám učiť tkať k mojej najstaršej sestre.“
„Je Mária des Nevesová už v nebi?“
„Áno.“ (Lucia píše: „Myslím, že mala asi 16 rokov, keď zomrela.“)
„A Amália?“
„Zostane až do konca sveta v očistci.“ („Zdá sa mi, že mala asi 18 alebo 20 rokov.“)
„Chcete sa obetovať Bohu a znášať všetky utrpenia, ktoré na vás zošle na zmierenie za hriechy, ktorými je urážaný, a ako prosbu za obrátenie hriešnikov?“
„Áno, chceme.“
„Budete teda veľa trpieť, ale milosť Božia vás bude posilňovať.“
Keď prehovorila tieto posledné slová („milosť Božia…“), po prvý raz roztvorila ruky a zalialo nás silné svetlo, odraz lúčov, ktoré z jej rúk vychádzali. Preniklo nám do hrude a do hlbín duše, takže sme sa uvideli v Bohu, ktorý bol tým svetlom, a to omnoho jasnejšie, ako by sme sa mohli vidieť v najlepšom zrkadle. Z vnútorného popudu, ktorý sme pocítili, sme padli na kolená a v duchu sme opakovali: „Najsvätejšia Trojica, klaniam sa ti. Môj Bože, Môj Bože, milujem ťa v Najsvätejšej sviatosti.“
Po niekoľkých okamihoch Panna Mária dodala:
„Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili svetu mier a koniec vojny.“
Dňa 13.júla 1917 im Panna Mária povedala tieto slová:
„Obetujte sa za hriešnikov a často hovorte, zvlášť keď prinášate nejakú obetu: Ježišu, konám to z lásky k tebe, za obrátenie hriešnikov a na zmierenie za hriechy voči Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“
Pri posledných slovách roztvorila znova ruky ako v obidvoch predchádzajúcich mesiacoch. Zdalo sa, že žiara preniká zem a videli sme akoby ohnivé more. V tom ohni boli diabli a duše, podobné priehľadným čiernym alebo bronzovým žeravým uhlíkom v ľudskej podobe; vznášali sa v tom požiari, zmietané plameňmi, ktoré v nich šľahali, a mrakmi dymu; padali na všetky strany ako iskry pri obrovských požiaroch, bez tiaže a rovnováhy, za bolestného a zúfalého nariekania, ktoré vzbudzovalo strach a rozochvievalo hrôzou. (Muselo to byť zrejme pri tomto pohľade, keď sa mi vydralo z hrdla ono „Ach!“, ktoré vraj počuli ľudia). Diabli sa vyznačovali hroznými a ohavnými podobami neznámych zvierat, boli však tmaví ani čierne uhlíky.
Triasli sme sa hrôzou a vzhliadli sme k Panne Márii, akoby sme prosili o pomoc. Tá nám povedala dobrotivo, ale plná smútku:
„Videli ste peklo, kam sa dostávajú duše úbohých hriešnikov. Aby ich zachránil, chce Boh vo svete zaviesť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.“
(Spracované podľa knihy Fatima – Modlitba a pokánie. Nádej a záchrana od rímskokatolíckeho kňaza Mariána Gavendu.)
– – –
Z tohto zjavenia Panny Márie je viditeľné, že nie každý ide do neba. Dokonca Panna Mária povedala o spomínanej 18-ročnej dievčine Amálii, že zostane do konca sveta v očistci. A na druhej strane, druhá Luciina kamarátka Mária des Nevesová, ktorá zomrela ako 16-ročná, bola už v nebi. Aký rozdielny je stav duší po smrti. To všetko by nás malo viesť k veľkej láske k Pánovi a Matke Božej. Veď Pán nikoho nechce naveky zavrhnúť v pekle, je to človek sám, so svojou slobodnou vôľou, ktorý si vyberá rozsudok naveky poprieť Boha, naveky neľutovať hriech, naveky zostať v zatvrdnutosti srdca a zastretosti mysle (porov. KKC 1037).
Nech nás povzbudí to, že modlitba svätého ruženca a obetovanie práce, myšlienok, utrpenia a ťažkostí z lásky k Pánovi zachraňuje. Veď ani nevieme, koľko zomierajúcich ľudí možno zachrániť modlitbou, koľkí môžu pocítiť vo svojich srdciach zvláštnu milosť, ktorú by inak nedostali, keby sa za nich nikto nemodlil ani neobetoval.
Nech nás toto zjavenie Panny Márie veľmi posilní v tom, že život po smrti, život večný, skutočne existuje a sme stvorení na to, aby sme získali nebo. Treba si ho však láskou k Bohu a blížnemu vybojovať. Hlavne nepáchať hriech s opovážlivým spoliehaním sa na Božie milosrdenstvo, neplánovať si hriech a nebrať všetko na ľahkú váhu. Práve naopak, prijať realitu večného života a začať sa o ňu zaujímať.
Všetkým, ktorí budú čítať tieto riadky, udeľujem kňazské požehnanie + a vyprosujem dar zapálenia srdca láskou a dar horlivosti.
Pán farár IB
