Myšlienka dňa, pondelok 31. 5. 2019: Matka všetkých národov, Matka všetkých ľudí, teda aj tvoja Matka

Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!

Dnes je posledný májový deň. Mesiac máj je dlhodobo v Katolíckej cirkvi a tradícii mesiacom zvláštnej mariánskej úcty. Preto sa v kostoloch modlievajú aj Loretánske litánie, ktoré sú zbierkou najvznešenejších invokácií a titulov týkajúcich sa Panny Márie. Loretánske preto, lebo práve do Loreta bola podľa tradície prenesená časť nazaretského domčeka svätej nazaretskej rodiny a stal sa tak svetovým pútnickým miestom. Každý, kto mal možnosť ho navštíviť a vstúpiť do tohto domčeka, mohol pocítiť Božiu prítomnosť, ktorá v ňom je.

Dnes by som chcel upriamiť pozornosť na jednu vetu z evanjelia, ktorá má však široký a hlboký zmysel, omnoho väčší ako by sa na prvý pohľad zdalo. Ide o vetu, ktorú Pán Ježiš povedal z kríža apoštolovi Jánovi: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 27). Tým odovzdal Pannu Máriu za duchovnú matku nielen apoštolovi Jánovi, ale v jeho osobe aj všetkým pastierom Cirkvi, pretože bol apoštolom, čiže jedným z prvých dvanástich biskupov Katolíckej cirkvi. Tým aj kňazom a diakonom. V jeho osobe ju odovzdal aj ostatným veriacim, keďže apoštol Ján bol i členom rodiacej sa Katolíckej cirkvi. V jeho osobe ju odovzdal aj všetkým ľuďom. Pretože vykúpenie, teda možnosť získať nebo bola daná každému človeku. Spása je daná tým, ktorí nebo skutočne získali alebo získajú keď sa ich duše očistia v očistci.  Ale vykúpenie bolo dané každému človeku. A keďže Panna Mária bola pričlenená k vykupiteľskej obeti Pána Ježiša Krista a trpela mimoriadnym spôsobom ako nikto iný z ľudského pokolenia netrpel, je označovaná cirkevným otcom svätým Irenejom aj za Novú Evu. Pretože napravovala to, čo Eva pokazila.

Druhý vatikánsky koncil to v dogmatickej konštitúcii Lumen Gentium popisuje v bode č. 61 takto: Preblahoslavená Panna, od večnosti spolu s vtelením Slova predurčená za Božiu Matku, bola riadením Božej prozreteľnosti na tejto zemi požehnanou matkou božského Vykupiteľa, jeho mimoriadne veľkodušnou spoločníčkou a pokornou služobnicou Pána. Tým, že počala, porodila a živila Krista, v chráme ho predstavila Otcovi a trpela so svojím Synom, keď umieral na kríži, poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou celkom mimoriadnym spôsobom spolupracovala na Spasiteľovom diele obnovy nadprirodzeného života duší. Preto je našou Matkou v poriadku milosti.

Pápež svätý Ján Pavol II. píše v encyklike Redemptoris Mater, že grécky výraz, ktorý je použitý v evanjeliu, že učeník si ju od tej hodiny vzal k sebe (porov. Jn 19, 27) znamená, že ju prijal aj do svojho „vlastného“, prijal ju do svojho srdca. Teda poslúchnuť túto vetu z evanjelia znamená, vytvárať si k nej skutočný vzťah ako k matke, ako k učiteľke (v Loretánskych litániách je predsa vzývaná ako Sídlo múdrosti), ako tej, ktorá sa prihovára u Pána, ako tej, cez ktorú prúdia všetky milosti, ako to uvádza napríklad učiteľa Cirkvi svätý Alfonz Mária de Liguori.

Modlitba: Moja drahá matka, Panna Mária! Dnes ti celkom osobitným spôsobom chcem poďakovať za to, že si mi bola daná za Matku, a to v tej najbolestnejšej, ale i najmilostivejšej chvíli, keď bol tvoj syn a môj Pán na kríži a zomieral. Bola to jeho posledná vôľa. Aj ja som stál pod krížom v osobe svätého apoštola Jána. Aj mne bolo povedané: „Hľa tvoja matka!“ Preto chcem byť poslušný tomuto príkazu a dnes ťa prijať celkom osobitným spôsobom do svojho srdca, ako svoju matku, ako svoju učiteľku, ako svoju Paniu a Kráľovnú. Celkom osobitným spôsobom ťa prosím, otvor mi dnes svoje Nepoškvrnené srdce a vlož do neho moje meno. Chcem ťa od tejto chvíle viac milovať a ctiť a raz sa s tebou vo večnosti stretnúť. Stoj pri mne teraz i v každý čas a zvlášť v hodine mojej smrti. Amen.

Všetkým, ktorí budú čítať tieto riadky s láskou udeľujem kňazské +

pán farár IB