Farská púť do Talianska

                       FARSKÁ PÚŤ do Talianska,

pri príležitosti 50. rokov od smrti Pátra Pia

V dňoch 17. – 22. novembra 2018 sa veriaci z farnosti Dojč, filiálky Šajdíkove Humence, a tiež z iných kútov Slovenska vybrali na pútnický zájazd s cestovnou kanceláriou AWERTRAVEL SENICA. Cieľom nášho putovania boli tieto pútnické miesta: LORETO – LANCIANO – SANTUARIO SAN MICHELE – SAN GIOVANNI ROTONDO – PIETRELCINA – ASSISI. Putovalo 53 pútnikov, počty v autobuse dopĺňali dvaja šoféri a veľmi milá a príjemnú pani sprievodkyňa. Duchovným sprievodcom celej púte bol náš pán farár, vdp. I. Barus.
Púť sme začali sv. omšou v Dojči. Po sv. omši sme odchádzali zo Slovenska, bolo to v podvečer 17.11.2018. V noci sme prechádzali cez Rakúsko a severné Taliansko. Po prekonaní nočnej jazdy sme sa v prvé ráno, 18.11.2018, zastavili na pobreží Jadranského mora v PORTO RECANATI. Mohli sme sa potešiť pohľadom na hladinu mora, morské vlny, započúvať do šumenia morskej peny. Cítili sme vôňu morských rýb a závan chladného vetra, ktorým sme sa zároveň aj osviežili. Pozbierali sme pár mušlí a pokračovali v ceste do významného pútnického miesta – LORETO. Keď sme sa ubytovali, trochu sme zregenerovali, načerpali sily a vyrazili sme za naším cieľom.

V Bazilike Panny Márie Loretánskej sa nachádza Domček sv. Rodiny, v ktorom žila Panna Mária v Nazarete. Keď v roku 1263 Svätá Zem padla do rúk islamu, podľa legendy, príbytok Svätej Rodiny unikol skaze a bol zázračne prenesený anjelmi cez hory a more, najprv do Dalmácie. Následne 10. mája 1291 postavili Dom na zem v Trsatu nad Riekou. V noci na 12. decembra dom zmizol a anjeli ho premiestnili na pobrežie Jadranského mora do oblasti Recanati. Posledné premiestnenie bolo 7. septembra 1295 do Loreta.
Návšteva tohto miesta v nás zanechala neuveriteľný pocit nebeského domova – domu pokoja, modlitby. Nie každému sa podarí byť hosťom v dome našej Nebeskej Matky Panny Márie. Prehliadku baziliky a jej jednotlivých kaplniek, sväté chvíle strávené v Nazaretskom domčeku sme zakončili slávením svätej omše, ktorá bola spojená s adoráciou – v Basilice Inferiore. Slávenie bolo spolu s inou skupinou zo Slovenska, liturgiu sprevádzali hrou na hudobné nástroje a krásnym spevom dievčatá z Bratislavy a okolia. Po sv. omši sme sa všetci tešili na taliansku večeru.

 

 

Na druhý deň, 19.11.2018, sme sa po sladkých talianskych raňajkách vydali na cestu do LANCIANA, pútnického miesta, kde sa stal prvý eucharistický zázrak. Približne v roku 700 došlo k úplnej premene VEĽKEJ HOSTIE NA SRDCOVÝ SVAL A VÍNA NA KRV PÁNA JEŽIŠA. Jeden baziliánsky mních prežíval veľké skúšky a pokušenia, pretože mal pochybnosti o skutočnej prítomnosti Pána Ježiša Krista v Eucharistii. Neustále sa modlil o pomoc v týchto pochybnostiach a mal strach, že stráca svoje povolanie. Jedného rána, zatiaľ čo mal silné pochybnosti, začal slúžiť svätú omšu pre ľudí z mesta. Zrazu zbadal, že PREMENENÁ HOSTIA A VÍNO spôsobili, že sa mu trasú ruky a celé telo. Dlho stál chrbtom k ľuďom, a potom sa k nim pomaly otáčal. Povedal: „Ó, šťastní svedkovia, ktorým sa Boh, aby zmaril moje pochybnosti, zjavil v Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Poďte, bratia, a obdivujme Boha, ktorý je tak blízko nás. Za týmto Telom a Krvou je náš najmilovanejší Ježiš Kristus.“ Päť kúskov zrazenej krvi má rôznu veľkosť a tvar. Ale akákoľvek kombinácia hmotnosti je stále rovnaká. Inými slovami, jeden kúsok váži rovnako ako dva, dva vážia rovnako ako tri, tri vážia rovnako ako päť.

Neexistuje žiadna pochybnosť o skutočnosti zázraku, lebo sa jedná o skutočnú časť ľudského tela, t. j. srdcový sval, a o ľudskú krv skupiny AB. Neboli zistené ani žiadne konzervačné zložky. Na týchto svätých miestach sme slávili sv. omšu, tiež s inou slovenskou skupinou. Bol to veľký duchovný zážitok. Človek si mohol naozaj uvedomiť, že Pán Ježiš je prítomný v Eucharistii a dáva sa nám každému celý v každom kúsku chleba a vína.

 

Po sv. omši sme si mohli zakúpiť suveníry a pokračovali sme do SAN GIOVANNI ROTONDO, kde Páter Pio žil od r. 1916 až do svojej smrti v r. 1968. V kláštornej kaplnke pri modlitbe dňa 20. septembra 1918 prijal sv. Páter Pio dar stigiem, ktoré nosil na svojom tele 50 rokov. Hoci sa Páter Pio snažil svoje stigmy skrývať, chýr o nich sa rýchlo rozniesol a do San Giovani Rotondo začali prichádzať zástupy veriacich, aby sa zúčastnili na Piovej svätej omši, a potom v dlhých radoch čakali uňho na sv. spoveď. Veľké zástupy pútnikov prichádzajú aj dnes. V San Giovani Rotondo sme sa ubytovali a vyšli, niektorí aj s dáždikmi, do Baziliky Pátra Pia. Prehliadka areálu baziliky bola menej viditeľná pre nepriaznivé počasie.

Navštívili sme starú baziliku, videli sme spovednicu, v ktorej Páter Pio spovedal. Boli sme pri kríži, pod ktorým dostal stigmy, navštívili sme múzeum Pátra Pia, kaplnku. Boli sme pri hrobe Pátra Pia, boli to veľmi požehnané chvíle, nič nebránilo osobnej modlitbe pri tomto svätcovi. Po večeri bola možnosť individuálne sa zúčastniť na modlitbe sv. ruženca v starej Bazilike. Niektorí sa tam vybrali aj napriek nepriazni počasia.

V tretí pútnicky deň, 20.11.2018 sme po raňajkách pokračovali do Svätyne sv. Michala archanjela – MONTE SANT’ANGELO, GARGANO. Toto miesto je posvätná jaskyňa, ktorá je už po stáročia pútnickým miestom, miestom modlitby a obzvlášť zmierenia s Bohom. Sem prichádzali kresťania nájsť pokoj a odpustenie v milujúcom náručí Otca a ctiť sv. Michala archanjela. Medzi pútnikmi bolo veľa pápežov, niekoľko vodcov, vláda a ministri, niektorí svätci (napr. sv. František z Assisi, ktorý prišiel do Monte Sant’Angelo, aby získal anjelské odpustenie, no necítil sa hoden vstúpiť do jaskyne, zastavil sa v modlitbe pri vstupe, pobozkal zem a vyryl na kameň znamenie kríža vo forme „T“ (tau) – bol to symbol spásy; tiež sv. Páter Pio z Pietrelciny a mnoho ďalších), ale predovšetkým tisíce pútnikov zo všetkých národov. Priťahovalo ich, tak ako aj nás, čaro nebeskej a jedinečnej baziliky, kde našli mnohí nádej, odpustenie a pokoj prostredníctvom príhovoru sv. Michala archanjela. Interiér tejto jaskyne nebol vytvorený ľudskou rukou, ale sv. Michalom archanjelom. Na tomto mieste modlitby a pokoja sme slávili svätú omšu, zažili sme silu modlitieb a pôsobenie Ducha Svätého. Bol to požehnaný čas.

 

Zo Svätyne sv. Michala – Monte Sant’Angelo sme sa presunuli do rodiska Pátra Pia – do ďalšieho významného talianskeho mestečka PIETRELCINA. Navštívili sme múzeum a kostol vo Františkánskom konvente, farský kostol, rodný dom a kostol sv. Anny, kde bol dňa 26. mája 1887 Páter Pio pokrstený. Dňa 27. septembra 1899 tu pristúpil k 1. sv. prijímaniu, a neskôr tu bol aj birmovaný. Tu mal viaceré mystické zážitky, tiež zjavenie Panny Márie a Anjelov strážnych. Odtiaľto nás čakala dlhá cesta do Assisi, kde sme dorazili v neskorých večerných hodinách, po večeri sme už len ubytovali.

 

Ďalší deň, 21.11.2018, znova po raňajkách, sme sa zbalili a vyrazili do historického centra ASSISI. Je to jedno z najznámejších pútnických miest v Taliansku, zapísané na zozname UNESCO. V Assisi sme navštívili Baziliku sv. Františka, ktorá je vybudovaná nad hrobom svätého Františka. Po prehliadke spojenej s modlitbami sme slávili svätú omšu v Assisi, Sacro Convento di San Francesco, La Cappella Romanica, spolu s ďalšou slovenskou skupinou. Po sv. omši a obede sme navštívili Kostol sv. Kláry, kde je pod hlavným oltárom otvorený hrob. Navštívili sme Kostol San Rufino, od ktorého možno vystúpiť k pevnosti Rocca Maggiore.

Kostol San Damiano je kostol s kláštorom v blízkosti mesta, postavený v 12. storočí. Bol to prvý kláštor Rádu sv. Kláry, kde svätá Klára vybudovala ženskú komunitu. Podľa františkánskych prameňov v r. 1205 sv. František počul hlas Krista v kostole San Damiano. Kľačiac v modlitbe pred obrazom Kríža, keď upieral slzavé oči na Pánov kríž, počul: „František, choď a oprav môj dom, ktorý je v troskách.“ Svätý František prijal kroky na fyzickú opravu štruktúry kostola San Damiano, hoci nakoniec si uvedomil, že Božím posolstvom bolo obnoviť celú katolícku cirkev ako celé telo, a nie doslovne – opraviť jednu kamennú stavbu. Kríž, z ktorého Pán Ježiš prehovoril k Františkovi, v súčasnosti visí v bazilike sv. Kláry v Assisi. Tento kláštor sa stal domom sv. Kláry z Assisi a jej nasledovníčok v roku 1212, odvtedy tu bývali jej sestry až do Klárinej smrti, do roku 1253. Vtedy bolo príliš nebezpečné tam zostať, a preto odišli do San Rufino, do kaplnky San Giorgio.

Posledným pútnickým miestom, ktoré sme navštívili, bola Bazilika Santa Maria degli Angeli, ktorá je považovaný za centrum Františkánskeho rádu. V interiéry baziliky je umiestnená kaplnka Porciunkula, kde 03. októbra 1226 zomrel sv. František.
A už na nás čakal odchod nočnou jazdou na Slovensko. Dňa 22.11.2018, v doobedňajších hodinách, sme docestovali domov, fyzicky unavení, ale duchovne naplnení až po okraj. Veľké ĎAKUJEM patrí Pánovi za milosť navštíviť tieto sv. miesta, prežiť tak požehnané chvíle, zažiť osobné stretnutie s Pánom.

článok pripravili Vilma Kozánková, Š. Vymislická